Čínska medicína

Prvým záznamom o učení , ktoré tvorí základ tradičnej čínskej medicíny , je Chuang-ti nej-ťing Su-wen ( Vnútorný kánon Žltého cisára ) z obdobia rokov 200 pred n.l. až 100n.l. Zdá sa , že toto učenie je prepisom rozhovorov medzi Žltým cisárom a jeho žiakom  Ji Buom. Kniha zdôrazňuje tri ideály taoistickej filozofie – ROVNOVÁHU, HARMÓNIA a UMIERNENOSŤ vo všetkom.

Pre terapeutov využívajúcich TČM sú hlavnými vonkajšími príčinami chorôb tieto faktory životného prostredia : VZDUCH, CHLAD, LETNÁ HORÚČAVA , VLHKOSŤ, SUCHOSŤ, a OHEŇ.

Hlavné vnútorné  príčiny chorôb  zahŕňajú „ sedem emocionálnych faktorov“ – RADOSŤ , HNEV, SMÚTOK, ZNEPOKOJENIE , ZÁRMUTOK, STRACH a ZDESENIE. Ak je niektorého z nich nadbytok, môže vyvolať ochorenie , a zvyčajne zasiahne určitý orgán. Ďalšie príčiny chorôb zahŕňajú slabú telesnú konštitúciu , nesprávnu stravu , nedostatok telesného cvičenia , nadmernú námahu a pohlavnú aktivitu, znečistenie životného prostredia .

Čínska diagnostika si všíma širokú škálu subjektívnych príznakov a objektívnych prejavov , z ktorých mnohé by klasická medicína nepokladala za významné.

Tieto príznaky  a prejavy sú vonkajšou manifestáciou chorôb a majú odrážať stav čchi a Vnútorných orgánov .

Ich analýza vedie k rozpoznaniu „druhu disharmónie“ ktorý je úplne odlišný od konvenčnej diagnózy.

Medzi dôležité postupy patrí vyšetrenie jazyka a podrobné hodnotenie pulzu ,Porovnanie farby a tvaru tela jazyka , ale aj jeho povlaku, môže odhaliť stav Vnútorných orgánov a prítomnosť či neprítomnosť rozličných patogénnych faktov. Diagnostika pulzu je zložitá technika , zahŕňajúca vysoký stupeň subjektívnosti . Pulz na vretennej tepne sa vníma ukazovákom , prostredníkom a prstenníkom v troch rozličných oblastiach na zápästí a charakteristiky pulzu sa zaznamenávajú v troch rôznych úrovniach  - povrchovej, strednej a hlbokej. Rôzne pulzy majú odrážať stav čchi  krvi , jinu a jangu a Vnútorných orgánov ako aj prítomnosť patogénnych faktorov.